• Kalendár

    December  2018
    Pon Uto Str štv Pia Sob Ned
       
      1 2
    3 4 5 6 7 8 9
    10 11 12 13 14 15 16
    17 18 19 20 21 22 23
    24 25 26 27 28 29 30
    31  

Ako žijeme ak neveríme že máme schopnosť stotožňovania?

V tomto prípade sme pravdepodobne racionálnym človekom, všetko sa v našom ponímaní riadi podľa hesla: “verím tomu čo vidím“ Ale práve toto heslo, ktorému veríme, ktoré je tak povediac našou životnou filozofiou je príčinou toho, že nevidíme to že sa stotožňujeme s mnohými objektmi vo svojom okolí. To čomu veríme a to čo je v skutočnosti pravda nie je vždy rovnaké. Napriek tomu že sme presvedčení o niečom svojim rozumom, fungujú v nás unifikované zákonitosti vesmíru. Prejavujú sa v našom tele, v našej mysli, lenže my o tom nevieme, nevšímame si to. Tieto zákonitosti sú rovnaké v každom z nás, len sa inak prejavujú a preto máme dojem že sme každý iný. Napriek tomu že neveríme že máme schopnosť stotožňovania sa s objektmi, táto schopnosť sa prejavuje proti našej vôli. Sme tu všetci na to, aby sme sa niečo naučili. Naučili preciťovať svet, rozumieť svojim pocitom, ktoré majú tendenciu meniť sa v našom prežívaní na predstavy a myšlienky. Pocit je najsubtilnejšia forma dorozumievania sa medzi živými bytosťami, niečo ako povestná telepatia. Pocit je prvý článok vnímania, potom sa mení na hrubo hmotnejšie predstavy vo vedomí a následne na najhrubo- hmotnejšie myšlienky. Nehovoríme o pocite ako keď nás niečo pichne, teda o bolesti, ale vravíme o pocitoch, respektíve o vnemoch, ktoré nesú v sebe globálnu informáciu od svojho odosielateľa. Niečo na spôsob prenosu informácií za pomoci dostredivých a odstredivých nervových vlákien v ľudskom tele. Takýto vnem môžeme reálne zacítiť, vedieť o ňom. Je úplne jedno či sa jedná o vnem v našom tele, alebo vo vesmíre. Ak by sme chceli zapísať do slov informáciu z jedného vnemu, museli by sme niekedy napísať celú knihu.

Ak sa snažíme vnímať prejavený svet iba na úrovni myšlienok, tak sme schopní svojimi zmyslami vnímať iba zlomok reality života. Tak ako nás kedysi rodičia či učitelia nútili ísť nasilu do školy, tak nás naše najprirodzenejšie vnútro, teda schopnosť stotožňovania o ktorej vravíme, núti učiť sa. Ak sa jej bránime, tak sa bránime vnímať svet okolo nás za pomoci empatie, /našej schopnosti stotožňovania/. S tým prichádza proti našej vôli k zadržiavaniu energie z objektov s ktorými sme sa nedobrovoľne, proti svojej vôli stotožnili v našom tele. Táto energia sa správa v našom tele ako cudzorodý element a spôsobuje rozličné fyzické, ale aj psychické problémy.

Posted in: Meditačné otázky a odpovede

Článok z kategórie